Teritórium troch územných celkov – bývalej Šarišskej, Spišskej a Zemplínskej stolice – malo veľkú históriu. V Gánovciach pri Poprade sa našli pozostatky najstaršieho vývinového typu neandertálskeho pračloveka z obdobia 80 000 rokov pred naším letopočtom. Nálezy sídliska v obci Plaveč svedčia o osídlení v strednom paleolite. Vo Veľkom Šariši pri Prešove bolo odkryté najstaršie slovanské sídlo. Ďalšie pamiatky z 9. storočia sú dostupné v Prešove a v obciach Geraltová, Chmeľová a Vlače. V 10. až 13. storočí tam stáli štyri hradiská a v 13. storočí osemdesiat sídel. Z nich najväčší význam nadobudli trhové mestá Veľký Šariš, Levoča a Kežmarok. Remeselníci a obchodníci sa usídlili v regiónoch severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína, hlavne
v slobodných kráľovských mestách, a síce Levoča, Kežmarok, Prešov, Stará Ľubovňa a Bardejov. Teda v severnej časti výchovného Slovenska, dnes v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý hraničí s dvoma samostatnými štátmi, konkrétne na severe s Poľskou republikou, na východe s Ukrajinou a s troma slovenskými krajmi, na západe so Žilinským samosprávnym krajom, na juhu s Banskobystrickým a Košickým samosprávnym krajom, do ktorého časť dolného Zemplína územne patrí.
Z hľadiska geografickej polohy sú všetky tri regióny predurčené na rozvíjanie vzťahov a medzinárodnú spoluprácu so svojimi susedmi. Z hľadiska dopravnej polohy má preto významné postavenie cestná a železničná doprava: územím prechádza medzinárodná komunikácia E 50 v smere západ – východ z Českej republiky na Ukrajinu. Tiež železničná magistrála z Českej republiky cez Žilinu do Košíc smerom na ukrajinské hranice. Významná je aj trať pretínajúca celé východné Slovensko od juhu na sever, ktorá smeruje z Maďarska cez Prešov až do Poľska. Popradské letisko, ako najvyššie položené medzinárodné letisko v strednej Európe, spája celý región s viacerými svetovými destináciami.

Spišský región sa rozprestiera medzi Vysokými Tatrami a riekou Dunajec na severe, pri prameňoch rieky Váh na západe, Slovenským rudohorím a riekou Hnilec na juhu, a líniou prebiehajúcou z mesta Stará Ľubovňa cez hory Branisko do mesta Margecany na východe. Jadro Spiša tvoria povodia riek Hornád, Poprad a Vysoké Tatry. Historické hranice Spiša sa vytvárali už v 11. storočí. V 12. a 13. storočí sa región rozšíril o Zamagurie, Podolínec, Hniezdne a Starú Ľubovňu. Toto rozloženie hraníc vydržalo bez väčších zmien až do začiatku 20. storočia. Teda v širšom ponímaní je územie dnešného Spiša totožné s územím Spišskej župy, patria tu hlavne mesta dolného Spiša − Spišská Nová Ves, Gelnica a ich okolie. Stredný Spiš sa spája s mestami Levoča, Poprad a väčšiny územia okresu Kežmarok. Horný Spiš tvorí Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie. Historický Spišský región patrí k najbohatším a najnavštevovanejším oblastiam východného Slovenska, a to vďaka kultúrnemu a duchovnému bohatstvu starobylých miest, ich okoliu a lokalitám, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.